Doporučujem navštíviť kalváriu v Hliníku nad Hronom – jedinečné spojenie architektúry s prírodou

Ak si chcete urobiť jedinečný výlet do prírody a pri tom sa kochať v jedinečnom spojení s architektonickým riešením celého radu náboženských stavieb ťažko si môžete vymyslieť lepší tip, ako je kalvária v blízkom Hliníku nad Hronom. Navyše je tu aj výborný prístup osobným autom.

V roku 1901 sa v Banskej Štiavnici konali oslavy 150. výročia vybudovania kalvárie. V tom čase prišiel hlinícky farár Augustín Bogisich s návrhom osláviť tisícročie prijatie kresťanstva v Uhorsku postavením kaplnky pod vrchom Zmina v Hliníku nad Hronom. Od myšlienky nebolo ďaleko k činom a ešte v tom istom roku sa Hliníčania, zišli zhodou okolností vo veľkonočný pondelok v dome Štefana Majerského a dohodli sa „že pod vrchom Zminy vybudujú zďaleka viditeľný kostol, ktorý zasvätia Sedembolestnej Panne Márii.“ Zvlášť obdivuhodné je to, že sa hneď dohodli aj na financovaní stavby, a to tak, že finančné prostriedky získajú zo znížených dividend účastinárov mlynskokamenárskej spoločnosti Štefana Majerského a z milodarov občanov. Už o sedem týždňov sa začali kopať základy, na ktoré začali stavať murári z Janovej Lehoty kostolík. Plán a rozpočet, teda projekt vypracoval Karol Štencl z Novej Bane. Stavba mala mimoriadne tempo, ktorým realizácia kaplnky pokračovala. Už v auguste roku 1901 bola ukončená hrubá stavba kaplnky a bol na ňu slávnostne umiestnený kríž. Vynaložené náklady už v prvom roku presiahli 2500 zlatých, čo bola značná suma, no milodary od Hliníčanov prichádzali naďalej. Veľa bolo aj bezplatných úkonov, najmä povozníckych. Súčasne s končiacimi prácami na kostolíku bola budovaná aj golgota, na ktorú boli sochy zakúpené až v Tirolsku. Zvony na kostolíku sa rozozvučali 15. septembra 1902.
Obetaví obyvatelia Hliníka však prišli s návrhom vybudovať celú kalváriu, teda krížovú cestu umučenia Ježiša Krista. Bohatšie rodiny sa zaviazali, že budú financovať výstavbu jednotlivých kaplniek. Nebudem v tomto krátkom článku vymenúvať jednotlivé rodiny, veď tie sú zapísané v histórii Hliníka, no skutočnosťou je, že sa vyskytli aj darcovia, ktorí nechceli byť menovaní.
V roku 1904 bola kalvária v Hliníku nad Hronom dokončená. Už o štyri roky sa pokračovalo v stavbe ľavého radu kaplniek – piatich zastavení slávnostného ruženca na oslavu Sedembolestnej Panny Márie, čo je z hľadiska náboženského určitým unikátom. Takéto usporiadanie kalvárie nie je totiž na Slovensku bežné.
Veľkým úsilím a obetavosťou občanov vzniklo na vrchu Zmina ojedinelé architektonicky vyvážené dielo. Vyrástlo pred viac ako sto rokmi, no svojím estetickým spojením prírody a ľudskej práce si zaslúži naše ocenenie a obdiv aj dnes. Samozrejme, to, že je kalvária vo výbornom stave, je zásluhou Hliníčanov. Po prechode armády cez Hliník v roku 1945 bol takmer každý z jej objektov poškodený, nakoniec aj v historických materiáloch o druhej svetovej vojne sa hovorí o „bojoch o Zminu“. V tejto dobe boli zničené strechy a prestrieľané obrazy a kríže. Vzápätí však ale vznikol ďalší rekord, keď už v roku 1946 bola kalvária opravená a mohla sa uskutočniť tradičná septembrová púť.
Do dnešných čias odoláva kalvária nepriaznivým vplyvom a je skutočnou perlou Pohronia.