sobota 21. júla 2012

Stĺp Marca Aurelia v Ríme hovorí aj o Hrone



Pri návšteve Ríma určite nevynechajte stĺp Marca Aurelia. Sú na ňom výjavy z bojov na našom území, dokonca pri rieke Hron.

„V súčasnosti, keď návšteva Ríma nepredstavuje žiaden problém, doporučujem si pri návšteve tohto večného mesta vyhľadať v meste stĺp Marca Aurelia, na ktorom sú rôzne výjavy z bojov s Kvádmi. Kvádi v tom čase obývali naše územie a jeden príbeh, ktorý je tu znázornený, sa pravdepodobne odohral pri rieke Hron na Slovensku:“

Bolo to v roku 166 - 180 nášho letopočtu, keď začali germánske a sarmatské kmene útočiť na rímsku ríšu. V tom čase nebolo toto územie ešte obsadené slovanskými kmeňmi.


Tu Barbari zastavili boj...

Na trestnej výprave Rimanov proti Kvádom 11. júna 172 obkľúčila germánska presila (teda Kvádi) rímske vojská, ktoré práve prechádzali hornatým územím dnešného Slovenska a odrezala im prístup k vode. Pred ich porážkou ich zachránil „zázračný dážď“. V diele HISTORICA ROMANA, ktoré spísal Casius Cocceianus, sa táto udalosť uvádza nasledovne:
„Lebo, keď ich Kvádi obkľúčili na vhodnom mieste, Rimania odvážne bojovali so štítmi prirazenými k sebe. Tu Barbari zastavili boj v očakávaní, že ich ľahko zajmú ukonaných páľavou a smädom. Všetko navonok zahatali, aby Rimania odnikiaľ nemohli získať vodu. Aj počtom ich totiž veľmi prevyšovali. Keď sa teda Rimania ocitli vo vrcholnej tvŕdzi, keďže boli ukonaní a doráňaní, vystavení úpeku slnka a smädu a keď už preto nevládali ani bojovať, ani niekam ustúpiť, ale zostali stáť v šíku na mieste spaľovaní horúčavou, odrazu sa zhluklo množstvo oblakov a spustil sa veľký lejak, čo sa stalo istotne na boží zásah...“, no a presne tento výjav je znázornený na stĺpe Marka Aurélia

Takáto udalosť sa stala niekde na Slovensku, dodnes sa presne nevie kde. Skutočnosťou ale je, že rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorého volali tiež „filozof na tróne“, v gréčtine napísal počas uvedenej vojny spis „Te eis heunaton“ (Hovory k sebe samému), ako to on sám uvádza, v zemi Kvádov nad Graunuom, teda v zemi „Kvádov nad Hronom“. Archeológovia predpokladajú, že toto miesto je niekde pod Hronským Beňadikom. Ak však zoberieme do úvahy, že rímske légie zvykli zanechávať na svoj pobyt kamenné pamiatky, možno raz bude aj toto miesto objavené.

Výjav z bojov na Hrone-záchrana rímskeho vojska, stĺp Marka Aurélia


Objavená pamiatka môže byť dôkazom

Jedna takáto pamiatka bola objavená uprostred tzv. Hronskej tabuli – oblasti, kde sa už Hron predral vrchmi a vyšiel na rovinu v Želiezovciach, kde je starý gotický kostol z roku 1310. V tomto kostole sa nachádza vrchná oltárna doska, ktorá je zhotovená z rímskeho sarkofágu, zdobeného rímskymi vojenskými znakmi. Tento kameň bol nájdený vo vykopávkach v roku 1736. Možno sa celý pobyt Marka Aurélia odohral v týchto miestach, ale možno aj niekde inde. Myslím si, že je tu stále priestor pre presvedčivejšie dôkazy.

Vráťme sa však k niektorým citátom z diela, ktoré vzniklo na našom území. Je to prvé filozofické dielo Marca Aurélia. Dielo obsahuje nespočetné množstvo názorov na ľudský život, preto nezaškodí niektoré si pripomenúť:

“Kdekoľvek treba žiť, tam sa dá aj dobre žiť. Zháňať sa za nemožnými vecami je chorobné. Nijakým slovom ani činom nesprav nijakú krivdu. Pomáhaj ľuďom podľa svojich síl. Neblúď už viac! Lebo ani tak nebudeš môcť čítať svoje zápisky, ktoré si si odkladal na starobu. Miluj odbor, ktorému si sa vyučil. Keby si mal žiť aj tritisíc, ba aj tridsaťtisíc rokov, i tak si pamätaj, že každý stráca len ten život, ktorý prežíva a prežíva len ten, ktorý stráca. Teda najdlhší a najkrajší život je jedno a to isté. Bolesť nie je neznesiteľná ani večná, ak si pripomenieš, že má svoje hranice a nebudeš ju zveličovať. Hoci Hippokrates vynašiel lieky proti mnohým chorobám, predsa sám ochorel a umrel.“


Zamarovského úvahy o živote
Aby som myšlienky Marca Aurélia ešte lepšie sprístupnil, dovolím si uviesť, ktoré myšlienky si z diela vybral náš neprekonateľný slovenský spisovateľ Vojtech Zamarovský, sú to jednoduchšie úvahy:
„Všetko ľudské je dym... Ľudský život je okamih; podstata života je neustála činnosť... Osud je záhadný, sláva premenlivá... Život je boj a putovanie cudzinou... Preži tento okamih (života) v súlade s prírodou a potom sa s ním rozlúč tak ľahko, ako keď odpadne dozretá slivka: oslavujúc prírodu, ktorá ju stvorila, s vďačnosťou k stromu, ktorý ju zrodil... Všetko podlieha zmene. Ty sám si tiež v procese ustavičného zanikania a čiastočného odumierania. Tak aj celý svet.“

Len pre zaujímavosť, toto dielo nebolo nikdy vydané, našlo sa v pozostalosti cisára Marca Aurélia, ktorý umrel v roku 180 vo Viedni pri morovej epidémii.


Čas meraný vodou
Spočítajme ešte, koľko vody prešlo od tých čias v Hrone, keď túto úvahu skladal slávny Marcus Aurelius. Teda 2012 mínus 172 znamená 1840 rokov násobené priemerne 40 m3/ sec (v Žiari nad Hronom), vynásobené a vyjadrené slovom je to 2,3 bilióna kubických metrov vody. Rezervou výpočtu sú priestupné roky, ktoré som nepočítal (aby bola tá rezerva) a bolo ich 457.

Hron preteká Žiarskou kotlinou naďalej a znova a znova prináša do nej život. Marcus Aurelius, ktorý našiel v týchto vodách filozofické myšlienky, pokračuje ďalej: „Maj rád ľudí, veď si od nich závislý tak, ako horný a dolný chrup, či ruky s nohami... Nehovorme nikdy, aký som nešťastný, že sa to stalo. Hovorme radšej som šťastný, že sa nestalo horšie...“

1 komentár:

  1. Dobrý článok.A tie citáty z úvah Marca Aurelia -sú návodom do plnohodnotného života. D

    OdpovedaťOdstrániť